Proè demonstrovali sloven¹tí policisté ? no proto¾e s nimi
chtìli zamést a znevýhodnit oproti vojákùm - to co zde v ÈR trvá
ji¾ 7 let a je¹tì to zhor¹ili - zde pro zajímavost jak se perou
slovenské odbory s nespravedlností :
Aj policajti sú zastra¹ovaní....
21.01.2007
Milan Litva, predseda Odborového zväzu polície
Väè¹ina µudí donedávna ani nevedela, ¾e aj policajti majú svoj
odborový zväz. A mo¾no ho poriadne necítili ani mnohí policajti.
Teraz sa v¹ak dostali pod tlak, ktorý u¾ viac nie sú ochotní
zná¹a». Historicky prvý verejný protest policajtov vzbudil
pozornos», a najmä následná histerická reakcia ministra vnútra
Vladimíra Palka otvorila problémy, na ktoré pôvodne nemysleli
ani odborári. Ich prirodzenou reakciou je druhý protestný
míting, ktorý sa uskutoèní 3. decembra opä» v Bratislave na
Námestí slobody.
Povedzte nám najskôr, preèo vôbec do¹lo k októbrovému protestu
policajtov pred úradom vlády. Doteraz bolo úplné ticho a zrazu,
z nièoho niè, demon¹trácia policajtov. Na nieèo také rozhodne
nie sme zvyknutí. Policajti bývajú na druhej strane pomyselnej
barikády pri demon¹tráciách.
- Preèo hovoríte z nièoho niè? Ná¹ protest nevznikol z veèera do
rána, bolo to vyvrcholenie istého sporu, ktorý dozrieval dlh¹í
èas.
Ale doteraz na Slovensku takáto manifestácia policajtov
nebola.
- To je pravda, nebola.
Tak¾e èo predchádzalo tomu nezvyèajne otvorenému protestu?
- Ná¹ protest sa nezaèal zhroma¾dením, to bolo len vyvrcholenie
dlh¹ie trvajúceho sporu. Samozrejme, pán minister nám vyèítal,
¾e sme
zhroma¾denie zorganizovali na 25. októbra, keï sa mu podarilo na
vláde dohodnú» tie veµmi dobré výsledky.
Teda preèo?
- Spú¹»acím mechanizmom bolo predlo¾enie novely Zákona è.
328/2002 o sociálnom zabezpeèení policajtov a vojakov do
parlamentu.
To bol poslanecký návrh?
- Nie, vládny. 25. októbra sa uskutoènilo prvé èítanie novely v
Národnej rade. A my sme u¾ v tej chvíli nemali v rukách ¾iadny
iný nástroj, ako naozaj dôrazne upozorni» na na¹e pripomienky a
výhrady k tomuto zákonu.
Kým sa v¹ak vládny návrh zákona dostane do parlamentu, prebieha
pomerne dlhé pripomienkové konanie. Nezúèastnili ste sa na
òom?
- Samozrejme, my sme u¾ dlh¹í èas vedeli o tejto novele, ale vo
chvíli, keï sa zákon dostal do parlamentu, sme vyèerpali v¹etky
mo¾nosti, ako dosiahnu» jeho zmenu. Dovtedy sme ho
pripomienkovali, upozoròovali sme na jeho chyby z ná¹ho pohµadu,
vysvetµovali sme svoje postoje, argumentovali sme. Ale niè
zásadné sme nedosiahli. Tak¾e iná mo¾nos» ako neprehliadnuteµne
upozorni» na ná¹ nesúhlas sme v polovici októbra u¾ nemali.
Èo vám na zákone tak veµmi preká¾a?
- Preká¾a nám, ¾e policajtov dostáva do nerovného postavenia s
vojakmi a vytvára aj vnútornú diskrimináciu v policajnom zbore.
V èom to spoèíva?
- V roku 2002 bol schválený zákon, ktorý zjednocoval podmienky
pre policajtov a vojakov
v oblasti sociálneho zabezpeèenia. Táto novela ich vojakom
ponecháva, ale policajtom sa podmienky pritvrdzujú, tak¾e
dochádza k redukcii ná¹ho sociálneho zabezpeèenia.
Preèo si myslíte, ¾e to nie je správne?
- Preto¾e na¹a slu¾ba urèite nie je µah¹ia ne¾ slu¾ba v armáde,
dokonca by som povedal, ¾e je to naopak. Zjednodu¹ene povedané,
my sme nasadzovaní do boja s kriminalitou alebo do jej prevencie
ka¾dý deò, vojaci sa na boj „len“ pripravujú.
A èo tí, ktorí naozaj bojujú?
- Kde?
V zahranièných misiách.
- Po prvé, títo vojaci dostávajú extra peniaze okrem svojho
normálneho platu a platia im aj zákonom stanovené sociálne
výhody. Nehovoriac o vý¹ke príplatkov za úèas» na zahranièných
misiách. To sa u¾ vôbec nedá porovna» s nami. A po druhé,
povedzme si na rovinu, èo µudí trápi viac. Èi ich vlastná
ka¾dodenná bezpeènos» na ulici alebo úspech amerického útoku na
Iraku. Nechcem ¹pekulova» o tomto politickom rozhodnutí, ale
dnes nepochybujem, ¾e vláda týmto krokom na¹tartovala èosi, èo
si mnoho µudí ani neuvedomuje, a tí, ktorí vedia, o èo naozaj
ide, to poveda» nechcú.
Vrá»me sa k redukcii sociálneho zabezpeèenia policajtov.
Priblí¾te nám jej podstatu.
- Podµa teraz platného zákona vzniká policajtovi po odslú¾ení
piatich rokov nárok na odchodné vo vý¹ke jedného mesaèného platu
a tento nárok sa zvy¹uje s pribúdajúcimi rokmi, rovnako je to u
vojakov.
Odchodné, to je jednorazová dávka?
- Áno. Je to jeden plat navy¹e pri odchode zo slu¾by.
A ako to mení novela?
- Policajtom sa doba na vznik nároku na odchodné zvy¹uje na 10
rokov, ale vojakom nie. Po odslú¾ení 15 rokov máme zasa nárok na
výsluhový dôchodok. Jeho vý¹ka je 30 percent platu za odslú¾ené
obdobie, pomerne sa zvy¹uje do doby 30 odslú¾ených rokov, za
touto hranicou sa u¾ vý¹ka výsluhového dôchodku nemení. Novela
zavádza iba pre policajtov, nie pre vojakov, ïal¹iu podmienku, a
to dovà¹enie 50 rokov fyzického veku.
A èo ak odíde po vy¹e 15 odslú¾ených rokoch e¹te pred
pä»desiatkou?
- Výsluhový dôchodok sa mu zaène vypláca» a¾ po dovà¹ení
pä»desiatky. Argumentom sú 35-roèní „policajní
dôchodcovia“. Ale treba si uvedomi», ¾e väè¹inu tejto doby
odslú¾i väè¹ina policajtov na ulici. Je to 15 a viac rokov na
ulici za nie vysoký plat a slu¾ba v rôznych poveternostných
podmienkach zanechá na èloveku stopy. Fyzické i psychické. A
myslím si, ¾e policajta by mal èlovek robi», kým sa na to cíti.
Keï v tom pokraèuje, aj keï jeho sily a schopnosti slabnú,
automaticky sa zaène vyhýba» rizikovým situáciám, èo je v
neprospech obèanov, ktorých máme chráni». A zasa musím porovna»:
kto je opotrebovaný po 15 rokoch slu¾by viac, policajt alebo
vojak? Nepoznám vojaka, ktorý by 15 rokov bojoval, èím sa
nechcem dotknú» nále¾itostí vojakov, ale chcem bráni» na¹e.
Kto vlastne vláde navrhol túto novelu?
- Minister vnútra Vladimír Palko.
To je dos» zvlá¹tne, lebo ministri sa zväè¹a usilujú získa»
výhody pre svoj rezort. Èím to zdôvodnil?
- Tvrdí, ¾e je to jeho spôsob stabilizácie policajného zboru.
Ale ja by som to nazval násilnou stabilizáciou, zatiaµ èo vojaci
zvolili cestu zvy¹ovania lukratívnosti slu¾by v armáde.
Vy si stabilizáciu predstavujete ako?
- Podobne ako v prípade vojakov. Tí napríklad majú od roku 2002
príspevok na bývanie, policajti nie. Navrhovali sme ho,
argumentovali a vedenie ministerstva sa s tým stoto¾nilo ako s
dobrým nápadom. Príspevok v¹ak dodnes nemáme, lebo nie sú
peniaze. Tak¾e je tu rozpor medzi ministrovými deklaráciami a
praxou. Pre armádu peniaze sú, pre policajtov nie sú.
Hovorili ste, ¾e vá¹ odborový zväz návrh novely pripomienkoval.
Tak¾e minister poznal va¹e návrhy?
- Samozrejme, ¾e ich poznal, veï sme okrem iného absolvovali aj
osobnú diskusiu na túto tému.
Aká bola jeho reakcia?
- Zotrval na svojich názoroch a predstavách.
A ako je to vlastne s tými platmi, o ktorých ste sa sporili s
ministerstvom a ktoré boli vlastne oficiálnym dôvodom na va¹e
prelo¾enie?
- Od prvého septembra zaèínajú vojaci s nástupným platom 15 380
korún. Policajt v prvom roku slu¾by, hoci má e¹te obmedzené
mo¾nosti zakroèovania, ale je pou¾ívaný aj v konkrétnych
akciách, napríklad v Trebi¹ove, má 8 600 korún. Hovorím o hrubom
plate. Zdá sa vám to ako premr¹tená suma?
Nie, navy¹e ak z týchto peòazí treba ¾ivi» rodinu, zabezpeèi»
jej bývanie a podobne.
- Vojakovi patrí k spomínanej mzde aj rie¹enie bývania, rie¹i sa
stravovanie, stabilizaèný príspevok vo vý¹ke 12-tisíc korún
roène. V ¾iadnej z èlenských krajín Európskej únie – a to
sme èlenmi EUROCOP-u od roku 1992 – nemajú policajti
ni¾¹ie platy ako vojaci.
Ale vedenie ministerstva vnútra tvrdí nieèo iné.
- Viem.
Ako je to mo¾né?
- Buï je to neznalos» alebo zámerná dezinformácia, akoby si
nedokázali preveri» skutoènos», a ak pou¾ili informácie, ktoré
sú ïaleko od pravdy, tak si myslím, ¾e sú to dezinformácie. Èo
v¹ak pova¾ujem za oveµa dôle¾itej¹ie, je fakt, ¾e pre vojakov sú
urèené jasné, hoci mo¾no prísne pravidlá kariérneho postupu.
Inými slovami, vojak presne vie, za akých podmienok bude v akom
èase stúpa» na rebríèku.
V policajnom zbore také èosi neexistuje?
- Nie, hoci u¾ dlh¹í èas po¾adujeme, aby boli transparentne
urèené pravidlá pre kariérny postup policajta. A e¹te jeden
dôle¾itý moment, mo¾no najzáva¾nej¹í: o kariérnom postupe
vojakov sa nielen ¾e rozhoduje podµa presne stanovených
pravidiel, ale e¹te aj v komisiách. Nerozhoduje podµa vlastnej
vôle jediný èlovek.
Chodíme tak trochu okolo horúcej ka¹e, tak povedzte na rovinu,
ako to vyzerá u policajtov, èím si vlastne mô¾u by» z hµadiska
kariéry istí?
- Vrátim sa k tej novele zákona è. 328/2002. Doteraz ak minister
policajta prepustil na „éèko“ (paragraf 192, ods. 1
písm. 5 Zák. è. 73/1998 Z. z.), èi¾e okam¾ite za zvlá¹» hrubé
poru¹enie slu¾obných povinností alebo slu¾obnej prísahy,
prepustený pri¹iel o odchodné. Podµa novely by v takom prípade
policajti mali prís» aj o výsluhový dôchodok a nárok na jeho
poberanie im vznikne a¾ v 62. roku veku.
Ale ako nástroj boja proti korupcii èi zneu¾ívaniu postavenia
policajta je takáto prísnos» namieste, nie?
- Len¾e nikde nie sú bli¾¹ie stanovené pravidlá pre posudzovanie
toho, èi i¹lo, respektíve v akom prípade ide o zvlá¹» hrubé
poru¹enie povinností èi prísahy. Tak¾e si myslím, ¾e tu ide o
veµmi subjektívne hodnotenie a je to v tejto chvíli ú¾asný biè v
rukách jediného èloveka, o ktorého schopnosti sebareflexie sa
máte mo¾nos» presviedèa» aj vy, novinári. Povedal by som to
takto: treba aj v policajnom zbore zabezpeèi» demokratické
pomery.
Majú teda podµa vás policajti plné právo na takýto spôsob
protestu?
- V demokratickej spoloènosti o tom pochybova» nemo¾no.
Nie sú takéto vyjadrenia práve tým politikárèením, z ktorého vás
obviòuje minister vnútra Vladimír Palko?
- Nie, preto¾e my v skutoènosti nezasahujeme do politiky, nemáme
tendenciu vymieòa» politikov, ako je nám to èasto vkladané do
úst. Ale nikto mi nemô¾e bráni», aby som opustil svoje
presvedèenie, ¾e ka¾dý èlovek a tobô¾ ka¾dý politik platený z
daní obèanov by mal ma» takú moc, akú doká¾e zvládnu». Ak v
¹tandardných západných demokraciách politik nezvláda svoju moc,
znamená to jeho odchod z funkcie, èasto jeho definitívny odchod
z politiky. U nás by sme mali voli» model zodpovedajúci
Slovensku.
To je aký?
- Taký, aby ka¾dý politik mal moc primeranú svojim schopnostiam
a spôsobom myslenia, najmä pokiaµ ide o akceptovanie základných
demokratických pravidiel a metód riadenia ¹tátu.
Nech u¾ to je politikárèenie alebo nie, je to veµmi zaujímavý a
in¹piratívny pohµad, ale viete aj bli¾¹ie vysvetli», v èom by
mala spoèíva» tá primeraná moc?
- Ale ja nehovorím vo v¹eobecnosti. Mám teraz na mysli pomery v
rezorte vnútra.
Veï v poriadku, tak to povedzte na pomery rezortu vnútra.
Tá primeraná moc by mala v prípade ministra vnútra spoèíva» v
tom, aby nemohol priamo ovplyvòova» prácu policajného zboru.
A ako by to podµa vás malo vyzera»?
- Ministrov priamy a prvý podriadený vo vz»ahu k policajnému
zboru je jeho prezident. Ak je minister nespokojný s prácou
alebo s èímkoµvek v policajnom zbore, tak by to mal rie¹i»
prostredníctvom jeho prezidenta. Veï tento èlovek má zasa
svojich priamych podriadených, ktorých si vyberá, trebárs aj po
konzultácii s ministrom a títo podriadení mô¾u ministrove
výhrady zasa nepriamo tlmoèi» o riadiacu úroveò ni¾¹ie a¾ po
úsek, na ktorom sa stala alebo na ktorom sa deje chyba. A
napokon, buï ten konkrétny policajt urobil chybu a treba
zabezpeèi» nápravu, alebo sa po objektívnom pre¹etrení urobí iný
záver.
Nemáte obavu o objektívnos» prípadného vnútorného pre¹etrenia?
- Nemám, ak zasa bude musie» aj vnútorná kontrola postupova»
podµa jasných a najmä transparetných pravidiel. Potom ju v¹etci
budeme môc» nepriamo kontrolova», sledova» jej postup a
výsledky. Veï to je predsa neudr¾ateµné, aby sa chyby
konkrétneho èloveka alebo konkrétnych µudí rie¹ili plo¹nými
opatreniami. Alebo sa celá vrchná èas» hierarchie zboru hrá na
màtveho chrobáka, akoby sa niè nestalo, a o v¹etkom, o ka¾dom
policajtovi priamo rozhoduje samotný minister. V¹ak dobre, len
potom nepotrebujeme celú tú riadiacu hierarchiu a nech celý
policajný zbor priamo riadi minister sám.
Veï to dnes obèas aj tak vyzerá. A dokonca by som povedal, ¾e v
personálnej oblasti to je skoro pravidlo.
- Skutoène to tak niekedy vyzerá, preto si myslíme, ¾e policajt
má by» poctivý, èestný a rovný, ale pre toto musí ma» aj
vytvorené riadne podmienky zo strany zamestnávateµa a teraz
nehovorím ani tak o sociálnom programe, ako o jasných pravidlách
hry. Treba vyu¾íva» také in¹titúty ako pozbavenie výkonu slu¾by
v prípade, ¾e je policajt podozrivý z trestnej èinnosti,
napokon, ak je dôvodné podozrenie, ¾e by to pre riadne
vy¹etrenie nestaèilo, je mo¾né na policajta uvali» vy¹etrovaciu
väzbu a to v¹etko naòho mô¾e doµahnú» e¹te tvrd¹ie, ne¾ na
be¾ného obèana, lebo tu napokon máme trestný èin zneu¾ívanie
právomocí verejného èiniteµa.
Myslíte si, ¾e tieto nástroje staèia na to, aby bol v policajnom
zbore poriadok?
- Myslím si, ¾e sú to jednoznaèné a demokratické nástroje, ktoré
mo¾no vyu¾íva» efektívne. Ak tu niekomu chýbajú také, nazval by
som ich, kráµovské nástroje, mo¾nos» takpovediac zo»a» hlavu,
komu ju zo»a» chcem bez pravidiel, tak to je u¾ èosi iné. V
marci 2004 sme za podpory poslancov NR SR, ktorých presvedèili
na¹e argumenty presadili do zákona o ¹tátnej slu¾be v paragrafe
192 odsek 5, podµa ktorého ministerstvo vnútra musí vyda»
v¹eobecný predpis, ktorý bude presne definova», èo je to zvlá¹»
hrubé poru¹enie slu¾obných povinností alebo slu¾obnej prísahy.
Do dne¹ného dòa to minister nesplnil.
Viete, preèo to neurobil?
- Jeho stanovisko je také, ¾e to sa vlastne ani nedá v¹eobecne
definova», to sa musí posudzova» prípad po prípade. Neviem si
predstavi», ¾e by u nás trestné právo fungovalo na princípe, ¾e
sudca bude sám posudzova» poru¹enie zákona prípad po prípade
podµa vlastného uvá¾enia bez existencie v¹eobecne platného
trestného zákona. Len¾e dnes takéto nieèo naozaj funguje v
policajnom zbore. Myslím si, ¾e toto je potrebné urýchlene
zmeni», ale problém nie je v tom, ¾e by si minister tento
nedostatok neuvedomoval, ¾e by o òom nevedel. On ho jednoducho
ignoruje.
Porovnávali ste Slovensko so zahranièím, pokiaµ ide o platové
podmienky vojakov a policajtov? Je v týchto krajinách rie¹ená aj
otázka kariérneho postupu?
- Samozrejme, ¾e áno, a ten postup je, nazval by som to,
objektivizovaný, èi¾e nezávisí len od subjektívnej vole jedného
èloveka. Príkladom mô¾e by» Rakúsko, Veµká Británia, Francúzsko.
A ako je to s prijímaním do policajného zboru? Robí sa dos» pre
to, aby sa stavy naplnili? Stále sa hovorí o chýbajúcich
policajtoch.
- To je ïal¹í problém a opä» súvisí s motiváciou. Pozrite sa,
tento problém mô¾ete rie¹i» dvoma spôsobmi: buï policajnú slu¾bu
zatraktívnite a potom si vyberáte, alebo zni¾ujete kritériá a
robíte nábor. Pán minister povedal, ¾e nie je mo¾né nenaplni»
policajný zbor v èase takej vysokej nezamestnanosti. Odborné
útvary argumentovali, ¾e je problém naplni» stanovené kritériá
zo strany uchádzaèov. Ak sa napriek tomu darí prijíma» nových
policajtov, odpoveï je jasná: museli sa zní¾i» po¾iadavky. Ale
ak zní¾ite po¾iadavky, musí sa to prejavi» v ni¾¹ej kvalite
policajného zboru, to sa odrazí v kvalite jeho èinnosti.
Tak¾e zni¾ovanie nenaplnenosti policajného zboru má takéto
negatívne dôsledky?
- A e¹te ïal¹ie. U¾ nám neodchádzajú len policajti, ktorí
dosiahli nárok na výsluhový dôchodok, ale odchádzajú ¹ikovní
µudia aj bez dôchodku, preto¾e tu nevidia ¾iadnu osobnú
perspektívu. A to je zasa len na ¹kodu obèanov.
Aké boli doteraz vz»ahy medzi ministrom a policajným odborovým
zväzom?
- Rokovali sme. S ka¾dým doteraj¹ím ministrom, aj s pánom Palkom
sme sa v¾dy usilovali komunikova» a spoloène hµada» rie¹enia
problémov, ktoré sme nastoµovali, resp. ktoré vznikali v
policajnom zbore. Len¾e teraz sme pritlaèení k múru, preto¾e
názory o nerovnakom postavení vojakov a policajtov neboli ani
len zohµadnené. Odpoveïou pána ministra bolo, ¾e jeho vojaci
nezaujímajú, jeho zaujímajú policajti. Iba preto sme museli
zvoli» razantnej¹ie formy, aby sme urpozornili, ¾e ten návrh nie
je dobrý.
A neberiete ani jeho argument, ¾e finanène je teraj¹í stav
udr¾ateµný?
- Ak by to aj bola pravda, potom nech politici otvorene volièom
povedia, ¾e majú iné priority a neostávajú peniaze na ich
bezpeènos» a boj s kriminalitou. Len¾e ja som technik a mám
rozhodne bli¾¹ie k èíslam ne¾ k paragrafom. A v¾dy som sa dr¾al
zásady: nekritizuj, ak nemá¹ lep¹í návrh. Tak¾e my sme aj v
tomto smere predlo¾ili návrhy, ale ak zostanú bez pozitívnej
odozvy, za to u¾ my nemô¾eme.
Je teraj¹ia atmosféra medzi policajtmi len výsledkom návrhu na
okresanie ich sociálnych istôt, alebo je to aj reakcia na
neprofesionálne vedenie rezortu?
- Je prirodzené, ¾e politik, ktorý nepre¹iel policajnou praxou,
ju nemô¾e detailne ovláda». Ale to ani netreba. Mal by len
definova» strategické ciele a cesty k ich naplneniu. A vytvori»
takpovediac politické podmienky. Rozhodne by nemal riadi»
policajný zbor a u¾ vôbec nie operatívne v konkrétnych
prípadoch. Ak sa pustí touto cestou, je to chyba.
Mô¾ete potvrdi», ¾e predstavitelia EUROCOP-u prídu tento víkend
na Slovensko?
- Mô¾em potvrdi», ¾e nás prídu podpori» na manifestáciu, mô¾em
potvrdi», ¾e tu budú ma» mimoriadne zasadanie, ktoré bude celé
otvorené aj pre novinárov, a dokonca prezidenta európskej
odborovej centrály policajtov prijme aj pán minister Palko. Keï
sme do Bruselu poslali oficiálny preklad rozhovoru ministra v
denníku Sme, spôsobilo to tam ¹ok. Neverili, ¾e toto je mo¾né v
èlenskej krajine EÚ.
Preèo ste sa rozhodli zorganizova» po dvoch mesiacoch ïal¹iu
demon¹tráciu?
- Teraz u¾ ide o postavenie odborov, ide o to, aby sme si
vydobili, èo nám patrí na základe zákona, a nevieme u¾ inak
kona», aby bol koneène zákon re¹pektovaný. To je dos» záva¾ná
otázka vymo¾iteµnosti zákona v demokratickej spoloènosti.
Nechápem, ¾e ¹pièkový politik nemá ani minimálne právne vedomie,
¾e nedoká¾e re¹pektova» ústavu, zákony, medzinárodné dohovory.
Prekvapuje ma aj postup prokuratúry, na ktorú som sa obrátil pre
poru¹enie zákona zo strany ministerstva vnútra, a ona môj podnet
postúpila práve ministerstvu na rie¹enie. Bol by som nerád, keby
som musel kon¹tatova», ¾e na Slovensku je politika u¾ znovu
nadradená právu.
Aké sú reakcie radových policajtov na razantnej¹ie kroky vedenia
odborového zväzu?
- Vedenie nerozhoduje, iba vykonáva rozhodnutia. Najvy¹¹ím
orgánom medzi zjazdami je rada predsedov základných organizácií,
ktorú tvorí asi 80 µudí. Oni rozhodli o konaní druhého
protestného zhroma¾denia. Keï¾e ma minister obvinil, ¾e klamem
policajtov, po¾iadal som radu o vyjadrenie dôvery a dostal som
jednomyseµnú dôveru.
A èo hovoríte na vyjadrenie, ¾e ste klamstvom o platoch
policajtov vylákali 2 000 µudí na námestie pred úrad vlády?
- Policajtov som vylákal klamstvom o ich platoch? A èo sú oni
sprostí alebo nevedia èíta» svoje výplatné pásky? Veï je to
nezmysel. Policajti sú nahnevaní a nespokojní, ale aj
zastra¹ovaní, aby si nedovolili takto otvorene protestova».
Máte takéto informácie z okresov?
- Nepotreboval by som ani informácie z okresov. Odcitujem vám
jednu vetu z vyjadrenia ministra pre denník Sme: Jasne som im
dal najavo, ¾e to, ako sa niektorí správali, je poru¹ením
etického kódexu policajta, ¾e ide o politizáciu Policajného
zboru a ¾e to v ¾iadnom prípade nepripustím. Keby sa také nieèo
opakovalo, policajti by boli prepustení. To je jeho vyjadrenie
po prvom protestnom zhroma¾dení. Je to podµa vás vyhrá¾anie sa?
Podµa mòa je.
- A pod takýmto tlakom teraz pracujeme. Pritom ná¹ etický kódex
vychádza z európskeho, v ktorom je priamo uvedené, ¾e sa vz»ahu
k slu¾obnej èinnosti policajta. Inak po¾ívajú ústavné práva ako
ostatní µudia. Viete, ja to beriem tak, ¾e ka¾dý èlovek sa mô¾e
pomýli». O veµkosti èloveka v¹ak potom svedèí, èi si doká¾e
prizna» chybu, alebo tvrdohlavo zortváva na svojom omyle.
S hos»om Slova sa zhováral Braòo Ondru¹
|