Proč demonstrovali slovenští policisté ? no protože s nimi
chtěli zamést a znevýhodnit oproti vojákům - to co zde v ČR trvá
již 7 let a ještě to zhoršili - zde pro zajímavost jak se perou
slovenské odbory s nespravedlností :
Aj policajti sú zastrašovaní....
21.01.2007
Milan Litva, predseda Odborového zväzu polície
Väčšina ľudí donedávna ani nevedela, že aj policajti majú svoj
odborový zväz. A možno ho poriadne necítili ani mnohí policajti.
Teraz sa však dostali pod tlak, ktorý už viac nie sú ochotní
znášať. Historicky prvý verejný protest policajtov vzbudil
pozornosť, a najmä následná histerická reakcia ministra vnútra
Vladimíra Palka otvorila problémy, na ktoré pôvodne nemysleli
ani odborári. Ich prirodzenou reakciou je druhý protestný
míting, ktorý sa uskutoční 3. decembra opäť v Bratislave na
Námestí slobody.
Povedzte nám najskôr, prečo vôbec došlo k októbrovému protestu
policajtov pred úradom vlády. Doteraz bolo úplné ticho a zrazu,
z ničoho nič, demonštrácia policajtov. Na niečo také rozhodne
nie sme zvyknutí. Policajti bývajú na druhej strane pomyselnej
barikády pri demonštráciách.
- Prečo hovoríte z ničoho nič? Náš protest nevznikol z večera do
rána, bolo to vyvrcholenie istého sporu, ktorý dozrieval dlhší
čas.
Ale doteraz na Slovensku takáto manifestácia policajtov
nebola.
- To je pravda, nebola.
Takže čo predchádzalo tomu nezvyčajne otvorenému protestu?
- Náš protest sa nezačal zhromaždením, to bolo len vyvrcholenie
dlhšie trvajúceho sporu. Samozrejme, pán minister nám vyčítal,
že sme
zhromaždenie zorganizovali na 25. októbra, keď sa mu podarilo na
vláde dohodnúť tie veľmi dobré výsledky.
Teda prečo?
- Spúšťacím mechanizmom bolo predloženie novely Zákona č.
328/2002 o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov do
parlamentu.
To bol poslanecký návrh?
- Nie, vládny. 25. októbra sa uskutočnilo prvé čítanie novely v
Národnej rade. A my sme už v tej chvíli nemali v rukách žiadny
iný nástroj, ako naozaj dôrazne upozorniť na naše pripomienky a
výhrady k tomuto zákonu.
Kým sa však vládny návrh zákona dostane do parlamentu, prebieha
pomerne dlhé pripomienkové konanie. Nezúčastnili ste sa na
ňom?
- Samozrejme, my sme už dlhší čas vedeli o tejto novele, ale vo
chvíli, keď sa zákon dostal do parlamentu, sme vyčerpali všetky
možnosti, ako dosiahnuť jeho zmenu. Dovtedy sme ho
pripomienkovali, upozorňovali sme na jeho chyby z nášho pohľadu,
vysvetľovali sme svoje postoje, argumentovali sme. Ale nič
zásadné sme nedosiahli. Takže iná možnosť ako neprehliadnuteľne
upozorniť na náš nesúhlas sme v polovici októbra už nemali.
Čo vám na zákone tak veľmi prekáža?
- Prekáža nám, že policajtov dostáva do nerovného postavenia s
vojakmi a vytvára aj vnútornú diskrimináciu v policajnom zbore.
V čom to spočíva?
- V roku 2002 bol schválený zákon, ktorý zjednocoval podmienky
pre policajtov a vojakov
v oblasti sociálneho zabezpečenia. Táto novela ich vojakom
ponecháva, ale policajtom sa podmienky pritvrdzujú, takže
dochádza k redukcii nášho sociálneho zabezpečenia.
Prečo si myslíte, že to nie je správne?
- Pretože naša služba určite nie je ľahšia než služba v armáde,
dokonca by som povedal, že je to naopak. Zjednodušene povedané,
my sme nasadzovaní do boja s kriminalitou alebo do jej prevencie
každý deň, vojaci sa na boj „len“ pripravujú.
A čo tí, ktorí naozaj bojujú?
- Kde?
V zahraničných misiách.
- Po prvé, títo vojaci dostávajú extra peniaze okrem svojho
normálneho platu a platia im aj zákonom stanovené sociálne
výhody. Nehovoriac o výške príplatkov za účasť na zahraničných
misiách. To sa už vôbec nedá porovnať s nami. A po druhé,
povedzme si na rovinu, čo ľudí trápi viac. Či ich vlastná
každodenná bezpečnosť na ulici alebo úspech amerického útoku na
Iraku. Nechcem špekulovať o tomto politickom rozhodnutí, ale
dnes nepochybujem, že vláda týmto krokom naštartovala čosi, čo
si mnoho ľudí ani neuvedomuje, a tí, ktorí vedia, o čo naozaj
ide, to povedať nechcú.
Vráťme sa k redukcii sociálneho zabezpečenia policajtov.
Priblížte nám jej podstatu.
- Podľa teraz platného zákona vzniká policajtovi po odslúžení
piatich rokov nárok na odchodné vo výške jedného mesačného platu
a tento nárok sa zvyšuje s pribúdajúcimi rokmi, rovnako je to u
vojakov.
Odchodné, to je jednorazová dávka?
- Áno. Je to jeden plat navyše pri odchode zo služby.
A ako to mení novela?
- Policajtom sa doba na vznik nároku na odchodné zvyšuje na 10
rokov, ale vojakom nie. Po odslúžení 15 rokov máme zasa nárok na
výsluhový dôchodok. Jeho výška je 30 percent platu za odslúžené
obdobie, pomerne sa zvyšuje do doby 30 odslúžených rokov, za
touto hranicou sa už výška výsluhového dôchodku nemení. Novela
zavádza iba pre policajtov, nie pre vojakov, ďalšiu podmienku, a
to dovŕšenie 50 rokov fyzického veku.
A čo ak odíde po vyše 15 odslúžených rokoch ešte pred
päťdesiatkou?
- Výsluhový dôchodok sa mu začne vyplácať až po dovŕšení
päťdesiatky. Argumentom sú 35-roční „policajní
dôchodcovia“. Ale treba si uvedomiť, že väčšinu tejto doby
odslúži väčšina policajtov na ulici. Je to 15 a viac rokov na
ulici za nie vysoký plat a služba v rôznych poveternostných
podmienkach zanechá na človeku stopy. Fyzické i psychické. A
myslím si, že policajta by mal človek robiť, kým sa na to cíti.
Keď v tom pokračuje, aj keď jeho sily a schopnosti slabnú,
automaticky sa začne vyhýbať rizikovým situáciám, čo je v
neprospech občanov, ktorých máme chrániť. A zasa musím porovnať:
kto je opotrebovaný po 15 rokoch služby viac, policajt alebo
vojak? Nepoznám vojaka, ktorý by 15 rokov bojoval, čím sa
nechcem dotknúť náležitostí vojakov, ale chcem brániť naše.
Kto vlastne vláde navrhol túto novelu?
- Minister vnútra Vladimír Palko.
To je dosť zvláštne, lebo ministri sa zväčša usilujú získať
výhody pre svoj rezort. Čím to zdôvodnil?
- Tvrdí, že je to jeho spôsob stabilizácie policajného zboru.
Ale ja by som to nazval násilnou stabilizáciou, zatiaľ čo vojaci
zvolili cestu zvyšovania lukratívnosti služby v armáde.
Vy si stabilizáciu predstavujete ako?
- Podobne ako v prípade vojakov. Tí napríklad majú od roku 2002
príspevok na bývanie, policajti nie. Navrhovali sme ho,
argumentovali a vedenie ministerstva sa s tým stotožnilo ako s
dobrým nápadom. Príspevok však dodnes nemáme, lebo nie sú
peniaze. Takže je tu rozpor medzi ministrovými deklaráciami a
praxou. Pre armádu peniaze sú, pre policajtov nie sú.
Hovorili ste, že váš odborový zväz návrh novely pripomienkoval.
Takže minister poznal vaše návrhy?
- Samozrejme, že ich poznal, veď sme okrem iného absolvovali aj
osobnú diskusiu na túto tému.
Aká bola jeho reakcia?
- Zotrval na svojich názoroch a predstavách.
A ako je to vlastne s tými platmi, o ktorých ste sa sporili s
ministerstvom a ktoré boli vlastne oficiálnym dôvodom na vaše
preloženie?
- Od prvého septembra začínajú vojaci s nástupným platom 15 380
korún. Policajt v prvom roku služby, hoci má ešte obmedzené
možnosti zakročovania, ale je používaný aj v konkrétnych
akciách, napríklad v Trebišove, má 8 600 korún. Hovorím o hrubom
plate. Zdá sa vám to ako premrštená suma?
Nie, navyše ak z týchto peňazí treba živiť rodinu, zabezpečiť
jej bývanie a podobne.
- Vojakovi patrí k spomínanej mzde aj riešenie bývania, rieši sa
stravovanie, stabilizačný príspevok vo výške 12-tisíc korún
ročne. V žiadnej z členských krajín Európskej únie – a to
sme členmi EUROCOP-u od roku 1992 – nemajú policajti
nižšie platy ako vojaci.
Ale vedenie ministerstva vnútra tvrdí niečo iné.
- Viem.
Ako je to možné?
- Buď je to neznalosť alebo zámerná dezinformácia, akoby si
nedokázali preveriť skutočnosť, a ak použili informácie, ktoré
sú ďaleko od pravdy, tak si myslím, že sú to dezinformácie. Čo
však považujem za oveľa dôležitejšie, je fakt, že pre vojakov sú
určené jasné, hoci možno prísne pravidlá kariérneho postupu.
Inými slovami, vojak presne vie, za akých podmienok bude v akom
čase stúpať na rebríčku.
V policajnom zbore také čosi neexistuje?
- Nie, hoci už dlhší čas požadujeme, aby boli transparentne
určené pravidlá pre kariérny postup policajta. A ešte jeden
dôležitý moment, možno najzávažnejší: o kariérnom postupe
vojakov sa nielen že rozhoduje podľa presne stanovených
pravidiel, ale ešte aj v komisiách. Nerozhoduje podľa vlastnej
vôle jediný človek.
Chodíme tak trochu okolo horúcej kaše, tak povedzte na rovinu,
ako to vyzerá u policajtov, čím si vlastne môžu byť z hľadiska
kariéry istí?
- Vrátim sa k tej novele zákona č. 328/2002. Doteraz ak minister
policajta prepustil na „éčko“ (paragraf 192, ods. 1
písm. 5 Zák. č. 73/1998 Z. z.), čiže okamžite za zvlášť hrubé
porušenie služobných povinností alebo služobnej prísahy,
prepustený prišiel o odchodné. Podľa novely by v takom prípade
policajti mali prísť aj o výsluhový dôchodok a nárok na jeho
poberanie im vznikne až v 62. roku veku.
Ale ako nástroj boja proti korupcii či zneužívaniu postavenia
policajta je takáto prísnosť namieste, nie?
- Lenže nikde nie sú bližšie stanovené pravidlá pre posudzovanie
toho, či išlo, respektíve v akom prípade ide o zvlášť hrubé
porušenie povinností či prísahy. Takže si myslím, že tu ide o
veľmi subjektívne hodnotenie a je to v tejto chvíli úžasný bič v
rukách jediného človeka, o ktorého schopnosti sebareflexie sa
máte možnosť presviedčať aj vy, novinári. Povedal by som to
takto: treba aj v policajnom zbore zabezpečiť demokratické
pomery.
Majú teda podľa vás policajti plné právo na takýto spôsob
protestu?
- V demokratickej spoločnosti o tom pochybovať nemožno.
Nie sú takéto vyjadrenia práve tým politikárčením, z ktorého vás
obviňuje minister vnútra Vladimír Palko?
- Nie, pretože my v skutočnosti nezasahujeme do politiky, nemáme
tendenciu vymieňať politikov, ako je nám to často vkladané do
úst. Ale nikto mi nemôže brániť, aby som opustil svoje
presvedčenie, že každý človek a tobôž každý politik platený z
daní občanov by mal mať takú moc, akú dokáže zvládnuť. Ak v
štandardných západných demokraciách politik nezvláda svoju moc,
znamená to jeho odchod z funkcie, často jeho definitívny odchod
z politiky. U nás by sme mali voliť model zodpovedajúci
Slovensku.
To je aký?
- Taký, aby každý politik mal moc primeranú svojim schopnostiam
a spôsobom myslenia, najmä pokiaľ ide o akceptovanie základných
demokratických pravidiel a metód riadenia štátu.
Nech už to je politikárčenie alebo nie, je to veľmi zaujímavý a
inšpiratívny pohľad, ale viete aj bližšie vysvetliť, v čom by
mala spočívať tá primeraná moc?
- Ale ja nehovorím vo všeobecnosti. Mám teraz na mysli pomery v
rezorte vnútra.
Veď v poriadku, tak to povedzte na pomery rezortu vnútra.
Tá primeraná moc by mala v prípade ministra vnútra spočívať v
tom, aby nemohol priamo ovplyvňovať prácu policajného zboru.
A ako by to podľa vás malo vyzerať?
- Ministrov priamy a prvý podriadený vo vzťahu k policajnému
zboru je jeho prezident. Ak je minister nespokojný s prácou
alebo s čímkoľvek v policajnom zbore, tak by to mal riešiť
prostredníctvom jeho prezidenta. Veď tento človek má zasa
svojich priamych podriadených, ktorých si vyberá, trebárs aj po
konzultácii s ministrom a títo podriadení môžu ministrove
výhrady zasa nepriamo tlmočiť o riadiacu úroveň nižšie až po
úsek, na ktorom sa stala alebo na ktorom sa deje chyba. A
napokon, buď ten konkrétny policajt urobil chybu a treba
zabezpečiť nápravu, alebo sa po objektívnom prešetrení urobí iný
záver.
Nemáte obavu o objektívnosť prípadného vnútorného prešetrenia?
- Nemám, ak zasa bude musieť aj vnútorná kontrola postupovať
podľa jasných a najmä transparetných pravidiel. Potom ju všetci
budeme môcť nepriamo kontrolovať, sledovať jej postup a
výsledky. Veď to je predsa neudržateľné, aby sa chyby
konkrétneho človeka alebo konkrétnych ľudí riešili plošnými
opatreniami. Alebo sa celá vrchná časť hierarchie zboru hrá na
mŕtveho chrobáka, akoby sa nič nestalo, a o všetkom, o každom
policajtovi priamo rozhoduje samotný minister. Však dobre, len
potom nepotrebujeme celú tú riadiacu hierarchiu a nech celý
policajný zbor priamo riadi minister sám.
Veď to dnes občas aj tak vyzerá. A dokonca by som povedal, že v
personálnej oblasti to je skoro pravidlo.
- Skutočne to tak niekedy vyzerá, preto si myslíme, že policajt
má byť poctivý, čestný a rovný, ale pre toto musí mať aj
vytvorené riadne podmienky zo strany zamestnávateľa a teraz
nehovorím ani tak o sociálnom programe, ako o jasných pravidlách
hry. Treba využívať také inštitúty ako pozbavenie výkonu služby
v prípade, že je policajt podozrivý z trestnej činnosti,
napokon, ak je dôvodné podozrenie, že by to pre riadne
vyšetrenie nestačilo, je možné na policajta uvaliť vyšetrovaciu
väzbu a to všetko naňho môže doľahnúť ešte tvrdšie, než na
bežného občana, lebo tu napokon máme trestný čin zneužívanie
právomocí verejného činiteľa.
Myslíte si, že tieto nástroje stačia na to, aby bol v policajnom
zbore poriadok?
- Myslím si, že sú to jednoznačné a demokratické nástroje, ktoré
možno využívať efektívne. Ak tu niekomu chýbajú také, nazval by
som ich, kráľovské nástroje, možnosť takpovediac zoťať hlavu,
komu ju zoťať chcem bez pravidiel, tak to je už čosi iné. V
marci 2004 sme za podpory poslancov NR SR, ktorých presvedčili
naše argumenty presadili do zákona o štátnej službe v paragrafe
192 odsek 5, podľa ktorého ministerstvo vnútra musí vydať
všeobecný predpis, ktorý bude presne definovať, čo je to zvlášť
hrubé porušenie služobných povinností alebo služobnej prísahy.
Do dnešného dňa to minister nesplnil.
Viete, prečo to neurobil?
- Jeho stanovisko je také, že to sa vlastne ani nedá všeobecne
definovať, to sa musí posudzovať prípad po prípade. Neviem si
predstaviť, že by u nás trestné právo fungovalo na princípe, že
sudca bude sám posudzovať porušenie zákona prípad po prípade
podľa vlastného uváženia bez existencie všeobecne platného
trestného zákona. Lenže dnes takéto niečo naozaj funguje v
policajnom zbore. Myslím si, že toto je potrebné urýchlene
zmeniť, ale problém nie je v tom, že by si minister tento
nedostatok neuvedomoval, že by o ňom nevedel. On ho jednoducho
ignoruje.
Porovnávali ste Slovensko so zahraničím, pokiaľ ide o platové
podmienky vojakov a policajtov? Je v týchto krajinách riešená aj
otázka kariérneho postupu?
- Samozrejme, že áno, a ten postup je, nazval by som to,
objektivizovaný, čiže nezávisí len od subjektívnej vole jedného
človeka. Príkladom môže byť Rakúsko, Veľká Británia, Francúzsko.
A ako je to s prijímaním do policajného zboru? Robí sa dosť pre
to, aby sa stavy naplnili? Stále sa hovorí o chýbajúcich
policajtoch.
- To je ďalší problém a opäť súvisí s motiváciou. Pozrite sa,
tento problém môžete riešiť dvoma spôsobmi: buď policajnú službu
zatraktívnite a potom si vyberáte, alebo znižujete kritériá a
robíte nábor. Pán minister povedal, že nie je možné nenaplniť
policajný zbor v čase takej vysokej nezamestnanosti. Odborné
útvary argumentovali, že je problém naplniť stanovené kritériá
zo strany uchádzačov. Ak sa napriek tomu darí prijímať nových
policajtov, odpoveď je jasná: museli sa znížiť požiadavky. Ale
ak znížite požiadavky, musí sa to prejaviť v nižšej kvalite
policajného zboru, to sa odrazí v kvalite jeho činnosti.
Takže znižovanie nenaplnenosti policajného zboru má takéto
negatívne dôsledky?
- A ešte ďalšie. Už nám neodchádzajú len policajti, ktorí
dosiahli nárok na výsluhový dôchodok, ale odchádzajú šikovní
ľudia aj bez dôchodku, pretože tu nevidia žiadnu osobnú
perspektívu. A to je zasa len na škodu občanov.
Aké boli doteraz vzťahy medzi ministrom a policajným odborovým
zväzom?
- Rokovali sme. S každým doterajším ministrom, aj s pánom Palkom
sme sa vždy usilovali komunikovať a spoločne hľadať riešenia
problémov, ktoré sme nastoľovali, resp. ktoré vznikali v
policajnom zbore. Lenže teraz sme pritlačení k múru, pretože
názory o nerovnakom postavení vojakov a policajtov neboli ani
len zohľadnené. Odpoveďou pána ministra bolo, že jeho vojaci
nezaujímajú, jeho zaujímajú policajti. Iba preto sme museli
zvoliť razantnejšie formy, aby sme urpozornili, že ten návrh nie
je dobrý.
A neberiete ani jeho argument, že finančne je terajší stav
udržateľný?
- Ak by to aj bola pravda, potom nech politici otvorene voličom
povedia, že majú iné priority a neostávajú peniaze na ich
bezpečnosť a boj s kriminalitou. Lenže ja som technik a mám
rozhodne bližšie k číslam než k paragrafom. A vždy som sa držal
zásady: nekritizuj, ak nemáš lepší návrh. Takže my sme aj v
tomto smere predložili návrhy, ale ak zostanú bez pozitívnej
odozvy, za to už my nemôžeme.
Je terajšia atmosféra medzi policajtmi len výsledkom návrhu na
okresanie ich sociálnych istôt, alebo je to aj reakcia na
neprofesionálne vedenie rezortu?
- Je prirodzené, že politik, ktorý neprešiel policajnou praxou,
ju nemôže detailne ovládať. Ale to ani netreba. Mal by len
definovať strategické ciele a cesty k ich naplneniu. A vytvoriť
takpovediac politické podmienky. Rozhodne by nemal riadiť
policajný zbor a už vôbec nie operatívne v konkrétnych
prípadoch. Ak sa pustí touto cestou, je to chyba.
Môžete potvrdiť, že predstavitelia EUROCOP-u prídu tento víkend
na Slovensko?
- Môžem potvrdiť, že nás prídu podporiť na manifestáciu, môžem
potvrdiť, že tu budú mať mimoriadne zasadanie, ktoré bude celé
otvorené aj pre novinárov, a dokonca prezidenta európskej
odborovej centrály policajtov prijme aj pán minister Palko. Keď
sme do Bruselu poslali oficiálny preklad rozhovoru ministra v
denníku Sme, spôsobilo to tam šok. Neverili, že toto je možné v
členskej krajine EÚ.
Prečo ste sa rozhodli zorganizovať po dvoch mesiacoch ďalšiu
demonštráciu?
- Teraz už ide o postavenie odborov, ide o to, aby sme si
vydobili, čo nám patrí na základe zákona, a nevieme už inak
konať, aby bol konečne zákon rešpektovaný. To je dosť závažná
otázka vymožiteľnosti zákona v demokratickej spoločnosti.
Nechápem, že špičkový politik nemá ani minimálne právne vedomie,
že nedokáže rešpektovať ústavu, zákony, medzinárodné dohovory.
Prekvapuje ma aj postup prokuratúry, na ktorú som sa obrátil pre
porušenie zákona zo strany ministerstva vnútra, a ona môj podnet
postúpila práve ministerstvu na riešenie. Bol by som nerád, keby
som musel konštatovať, že na Slovensku je politika už znovu
nadradená právu.
Aké sú reakcie radových policajtov na razantnejšie kroky vedenia
odborového zväzu?
- Vedenie nerozhoduje, iba vykonáva rozhodnutia. Najvyšším
orgánom medzi zjazdami je rada predsedov základných organizácií,
ktorú tvorí asi 80 ľudí. Oni rozhodli o konaní druhého
protestného zhromaždenia. Keďže ma minister obvinil, že klamem
policajtov, požiadal som radu o vyjadrenie dôvery a dostal som
jednomyseľnú dôveru.
A čo hovoríte na vyjadrenie, že ste klamstvom o platoch
policajtov vylákali 2 000 ľudí na námestie pred úrad vlády?
- Policajtov som vylákal klamstvom o ich platoch? A čo sú oni
sprostí alebo nevedia čítať svoje výplatné pásky? Veď je to
nezmysel. Policajti sú nahnevaní a nespokojní, ale aj
zastrašovaní, aby si nedovolili takto otvorene protestovať.
Máte takéto informácie z okresov?
- Nepotreboval by som ani informácie z okresov. Odcitujem vám
jednu vetu z vyjadrenia ministra pre denník Sme: Jasne som im
dal najavo, že to, ako sa niektorí správali, je porušením
etického kódexu policajta, že ide o politizáciu Policajného
zboru a že to v žiadnom prípade nepripustím. Keby sa také niečo
opakovalo, policajti by boli prepustení. To je jeho vyjadrenie
po prvom protestnom zhromaždení. Je to podľa vás vyhrážanie sa?
Podľa mňa je.
- A pod takýmto tlakom teraz pracujeme. Pritom náš etický kódex
vychádza z európskeho, v ktorom je priamo uvedené, že sa vzťahu
k služobnej činnosti policajta. Inak požívajú ústavné práva ako
ostatní ľudia. Viete, ja to beriem tak, že každý človek sa môže
pomýliť. O veľkosti človeka však potom svedčí, či si dokáže
priznať chybu, alebo tvrdohlavo zortváva na svojom omyle.
S hosťom Slova sa zhováral Braňo Ondruš
|